Lúčne a poľné obojživelníky a plazy
Výučba a učenie
Obojživelníky
Ropucha zelená (Pseudepidalea viridis)
Žije v teplejších oblastiach do 450 m.n.m. Dĺžka tela je do 8 cm. Zo všetkých našich obojživelníkov najlepšie znáša teplo a sucho. Je zákonom chránená. Aktívna je v noci. Živí sa dážďovkami, mäkkýšmi, mravcami, chrobákmi, pavúkmi... Samička znáša až 12000 vajíčok. Vajíčka kladie v podobe šnúr medzi vodné rastliny. Je užitočná.
Ropucha bradavičnatá (Bufo bufo)
Žije v lesoch, na poliach a v záhradách. Aktívna je v noci, v čase párenia aj cez deň. Samičky dorastajú do 120 mm, samce do 80 mm. Vajíčka kladie v podobe dvojradých šnúr medzi vodné rastliny. Je veľmi užitočná, ničí veľké množstvo hmyzu a slimákov. Potrava je podobná ako pri ropuche zelenej.
Hrabavka škvrnitá (Pelobates fuscus)
Žije v nižších polohách. Vyžaduje ľahké pôdy, do ktorých sa zahrabáva. Dorastá do 4 - 7 cm. Jej žubrienky môžu mať aj 20 cm. Loví ulitníky, dážďovky, chrobáky, pavúky, mnohonôžky...
Skokan ostropyský (Rana arvalis)
Žije na vlhkých lúkach a rašeliništiach približne do 600 m.n.m. Dorastá do 6 - 8 cm. Samci sa v období párenia sfarbujú do modra. Živí sa hmyzom, pavúkmi, červami, slimákmi... Je zákonom chránený.
Plazy
Jašterica krátkohlavá (Lacerta agilis)
Obľubuje slnečné trávnaté oblasti. Živí sa hmyzom, pavúkmi, dážďovkami, slimákmi. Dorastá do 20 cm (aj s chvostom). Aktívna je hlavne skoro ráno a večer. Jašterice ohrozuje hlavne ničenie ich životného prostredia.
Jašterica zelená (Lacerta viridis)
Teplomilná jašterica aktívna hlavne cez deň. Dorastá do 30 - 40 cm.
Krátkonôžka štíhla (Ablepharus kitaibelii)
Teplomilný druh. Rozšírila sa na najjužnejšie časti Slovenska len v posledných desaťročiach. Dorastá do 10 cm. Živí sa hlavne drobným hmyzom, pavúkovcami a červíkmi.
Vretenica severná (Vipera berus)
Jedovatý had. Má krátke zavalité telo do 80 cm dĺžky. Hlava je široká a sploštená. Vretenice na chrbtovej strane majú kľukatý pás. Samce sú sivé až sivozelené, samice hnedé, hnedožlté až hrdzavé. Vyskytujú sa aj úplne čierne jedince oboch pohlaví (kľukatú čiaru vtedy nevidno). Vzácnejšie sú oranžové a biele jedince. Sú vajcoživorodé - v tele matky sa mláďatá vyvíjajú vo vajíčkach, ale rodia sa už vyliahnuté. Mláďatá sa živia obojživelníkmi a inými plazmi, dospelé požierajú hlavne hlodavce.
