Skip navigation

Doplňovačka - text učiva

Doplňovačka - Prvohory a druhohory

Doplň chýbajúce slová!

Prvohory (pred 542 - 251 mil. rokov)

Geologický vývoj

Rozdelenie prvohôr: , ordovik, silúr, devón, karbón, . Začiatkom prvohôr boli kontinenty sústredené prevažne okolo južného pólu v rámci superkontinentu Pannotia. S nástupom kambria sa tento superkontinent rozpadol na niekoľko menších kontinentov. Menšie kontinenty sa pomaly posúvali z juhu na sever. Horotvorná činnosť - počas ordoviku až silúru prebiehalo kaledónske , ktoré vymodelovalo napríklad hory v súčasnej Škandinávii a na Britských ostrovoch. V karbóne sa menšie kontinenty opäť spojili, čím sa vytvoril superkontinent . Hladina mora bola oveľa vyššie ako dnes, po krátkom ústupe koncom ordoviku sa opäť zvýšila, čo spôsobilo vznik plytkých morí, v ktorých prekvital život.

Podnebie
Na začiatku prvohôr prevládalo mierne až teplé podnebie, no koncom kambria už bola tropická klíma. V rovníkových oblastiach prevládalo v južnejšie položených častiach bolo chladnejšie mierne pásmo. Koncom ordoviku došlo k ochladeniu (ľadovej dobe), čo zapríčinilo najmasívnejšie vymieranie živočíchov, dochádzalo k zvetrávaniu a vzniku úlomkovitých usadených hornín. Stredné obdobia prvohôr boli značne stabilnejšie, čo sa týka výkyvov podnebia. Neskoré prvohory opäť prinášajú teplotné výkyvy. V perme sa opäť ustaľuje teplota k normálu. Koncom permu nastáva veľké oteplenie a s ním spojené katastrofické vymieranie.
Vývoj života

V prvohorách asi pred 540 miliónmi rokov nastáva „explózia“ života. V kambriu sa objavuje množstvo nových živočíšnych aj rastlinných druhov. V silúre a devóne sa život dostáva aj na súš (najskôr rastliny, neskôr aj živočíchy). Za dôvod explózie života sa považuje zmena zloženia morskej vody, ktorá dovolila organizmom získavať z vody rozpustený uhličitan vápenatý a vytvárať si z neho alebo kostry, z ich schránok vznikali vápence. Tie umožňovali oporu tela a tým aj rýchlejší pohyb. Prvohorné najmä plytké moria sa doslova „hmýria“ (vedúce skameneliny prvohôr), machovkami, ramenonožcami, ostnatokožcami, ľaliovkami a medúzami, graptolitami veľakrát čudných tvarov. V strede prvohôr dochádza k evolúcii prvých . Ryby sa objavujú v ordoviku, z nich sa vyvinuli prvé , v perme sa začínajú vyskytovať aj prvé plazy. Prvé suchozemské rýnie sa objavili v silúre, no v devóne vyhynuli. Rozvíjal sa aj hmyz. V karbóne sú už vyvinuté prvé stromy (stromovité paprade, prasličky a plavúne), čoho dôkazom sú veľké nálezy slojov čierneho s častými nálezmi odtlačkov listov, príp. stoniek z tohto obdobia. Na konci prvohôr sa začínajú vyskytovať aj vyššie rastliny (zatiaľ nahosemenné).

More v kambriu

Druhohory (pred 251 - 65,5 mil rokov)

 

Geologický vývoj

Obdobia: trias, a krieda. Superkontinent Pangea sa rozpadol na severný kontinent a južný kontinent . Neskôr sa Laurázia aj Gondwana rozpadli vznikol Atlantický oceán, Severná Amerika, Eurázia, Južná Amerika a Afrika. Z juhu Gondwany sa oddelila Antarktída a Austrália. Od Afriky sa následne oddelil a Indický subkontinent, ktorý sa posúval na sever, kde narazil do Ázie za vzniku pohoria Himaláje. Koncom druhohôr sa kontinenty presunuli približne na svoje dnešné miesta. S posunom kontinentov je spojené vrásnenie, ktoré vytvorilo pohoria Alpy, Karpaty, Balkán, Dináre, Taurus, Krymské vrchy, Kaukaz, Pamír a Himaláje. Vrásnenie prebiehalo aj na západe, vznikali Andy a Kordillery.

Podnebie

 

Klíma bola prevažne teplá, až tropická. V triase bolo podnebie prevažne suché s veľkými púštnymi oblasťami vo vnútrozemí Pangey. Tomu nahrávala aj nízka hladina oceánov a stále vetry, prúdiace nad pevninou. Počas jury sa začína hladina oceánov zvyšovať, čo bolo spôsobené rozširovaním dna oceánov a zväčšovaním podielu súše. Podiel púští sa zmenšil a podnebie sa stalo vlhším.

Vývoj života

 

 

Druhohory sú často označované za „éru (dinosaurov). Tieto sa vyvinuli počas niekoľkých miliónov rokov po perme a postupne obsadili prakticky celú súš, neskôr v podobe vtákov ku koncu druhohôr aj ovzdušie a moria. Popri nich sa začínajú v triase vyvíjať aj cicavce, no vedľa dinosaurov dokonale prispôsobených životným podmienkam mezozoika nemajú šancu. V morskom prostredí tiež žili mäkkýše, žraloky, hubky, ramenonožce, lastúrniky, hlavonožce a belemnity (vedúce skameneliny druhohôr). Ku koncu druhohôr nastupujú moderné jaštery a hady, cicavce s placentou a pravdepodobne aj prvé primáty. Koniec druhohôr bol poznačený masívnym spôsobeným najpravdepodobnejšie pádom meteoritu. Z rastlín dominovali v druhohorách rastliny (ihličiny, cykasy, ginká). Krytosemenné (kvitnúce) rastliny sú známe od kriedy.

Sericipterus

Enable JavaScript

Zdroje informácii, textov a obrázkov k učivu

Zdroje textov a informácií k učivu:

http://sk.wikipedia.org/wiki/Prvohory 

http://sk.wikipedia.org/wiki/Druhohory 

Texty sú dostupné za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported.

Zdroje použitých obrázkov v učive:

More v kambriu: By Ghedoghedo (Own work) [CC BY-SA 3.0 or GFDL], via Wikimedia Commons

Sericipterus: By NobuTamura email:nobu.tamura@yahoo.com palaeocritti (Own work) [CC BY-SA 3.0 or GFDL], via Wikimedia Commons